"MAŤ" alebo "BYŤ" ... ?
"Ľudia, čo oslavujú technický pokrok, hovoria, že práve on nám zvýšil
životnú úroveň, priniesol vyššiu rýchlosť, rozšíril naše možnosti, poskytol
viac voľného času a väčší luxus. Žiaden z týchto prínosov nám však nič
nehovorí o ľudskej spokojnosti, šťastí, bezpečnosti či schopnosti uchovať
život na Zemi."

"Ak zmeníme obraz sveta, ktorý je v nás,
sme schopní zmeniť aj svet."


ZÁKLADNÉ PROBLÉMY V SÚČASNOM SVETE

Jeden zo základných problémov nášho sveta je priepastný a navyše stále rastúci rozdiel medzi bohatými a chudobnými.
Pomer príjmov pätiny najbohatších a pätiny najchudobnejších štátov sveta je 65 ku 1.
20% obyvateľov Zeme, ktorí žijú v krajinách OECD (organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) zarába 83% všetkých svetových príjmov.
Priepasť medzi bohatými a chudobnými sa netýka len rozdielov medzi bohatým Severom a chudobným Juhom, ale aj rozdielov vo vnútri jednotlivých štátov. Napríklad v USA žije asi 22% detí pod stanovenou hranicou biedy.
Hlavnou príčinou týchto rozdielov je využívanie moci, sily, majetku a informácií na úkor iných ľudí = vykorisťovanie človeka človekom. V "trhovej ekonomike" je to však považované za úplne normálne.

S rastúcim bohatstvom Severu úzko súvisí aj rýchla spotreba neobnoviteľných zdrojov.
20% ľudí v najbohatších krajinách spotrebúva 80% surovín a energie, ktoré spotrebuje celé ľudstvo. Tieto krajiny sa najvýraznejšie podieľajú aj na produkcii odpadov a exhalátov.
Každý obyvateľ privilegovaného sveta zaťaží Zem spotrebou a odpadom zhruba tak, ako 35 ľudí inde na svete.
Pýta sa niektorí zo znečisťovateľov tých 35 ľudí, či môže ničiť ich spoločné životné prostredie rovnako, ako oni všetci dohromady ? Prečo si "bohaté" štáty toto právo automaticky privlastňujú ? Je to právo silnejšieho ?

Obyvatelia USA tvoriaci asi 4% svetovej populácie, predstavujú najznečisťujúcejší štát na Zemi. Produkujú asi 30% všetkých "skleníkových plynov" a spotrebovávajú asi 40% svetových zdrojov energie. Práve USA v roku 2001 odtúpili od Kjótskeho protokolu z roku 1997, ktorý ich mal zaväzovať znížiť emisie tzv. skleníkových plynov, ktoré spôsobujú skleníkový efekt o 5,2% v rokoch 2008-2012. (ekológovia poukazujú na to, že pokiaľ by sa malo zastaviť oteplovanie Zeme, je nutné znížiť jeho emisie až o 80%) Prezident Bush vyhlásil, že USA budú hľadať alternatívne vedecké riešenia, ako oteplovanie zastaviť. Zatiaľ ich však nemajú a je veľmi otázne, či ich niekedy nájdu. Vďaka tomuto postoju je Bush kritizovaný takmer všetkými štátmi Európy a pri jeho diplomatických návštevách prebiehajú takmer vždy demonštrácie.
Je úplne logické, že USA na čele s pánom Bushom od Protokolu z Kjóta odstúpili, nakoľko Bushovu predvolebnú kampaň v prezidentských voľbách financovali z veľkej časti práve veľké koncerny, ktoré toto znečistenie spôsobujú. Tie by kvôli Kjótskemu protokolu museli vynaložiť obrovské výdavky na alternatívne formy výroby a tým by prišli o veľkú časť svojich ziskov. To nie je v "životnom záujme" USA a preto je pán Bush kvôli dočasnému blahobytu niektorých firiem vo svojom štáte ochotný ohrozovať existenciu ľudstva na tejto planéte a naivne dúfať, že "sa to nejako" vyrieši.
Žiaľ, ... takto to chodí v "zastupiteľských demokraciách" (ktorá funguje vo väčšine takzvaného "vyspelého" sveta). Nikto sa nepýta na názor jednoduchých ľudí. Rozhodnutia vydávajú jednotlivci s nahromadenou mocou, ktorí ani nemajú záujem zisťovať, čo si ich volič myslí. Cestu do kresiel rozhodujúcich pozícií v spoločnosti (štáte) dláždia peniazmi, billboardmi, rozhovormi a reportážami často vo vlastných televíziách a iných médiách "svojim ľuďom" silné firmy a korporácie.

Pod vplyvom reklamy, filmu, televízie a iných médií, ktoré vlastnia a financujú súkromné firmy, je individualistický a konzumný spôsob života predkladaný ako ideál. Vytváranie tejto ilúzie je v životnom záujme všetkých firiem, pretože chcú neustále zvyšovať svoj predaj. Týmto spôsobom, ako aj spomínanými vplyvmi na politiku dokážu efektívne ovládať dopyt, podmienky pre svoju existenciu a výšku ziskov. Morálka nemá v prostredí trhu, kde sa bojuje na život a na smrť, žiadne miesto.
Vďaka vytváraniu takýchto "spoločenských hodnôt" prichádza k tomu, že ľudia túžia spotrebovávať stále viac tovarov a energie. Všade, kam sa prostredníctvom voľného trhu nadnárodné firmy so svojimi "zahraničnými investíciami" dostanú, sa snažia tieto "hodnoty" presadzovať. Takto prichádza k postupnej zmene kultúry a životných hodnôt pôvodného obyvateľstva. Zároveň sa zväčšujú trhy, produkcia a tým pádom aj zisky pre tieto korporácie. To len zvyšuje napredovanie smerom k ekologickej katastrofe.

Firmy a nadnárodné korporácie nenesú žiadnu osobnú zodpovednosť a nemusia nikomu skladať žiadne účty. Nie sú volené, ani odvolateľné a bežní ľudia nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť to, kto bude danú firmu vlastniť, alebo kto ju bude riadiť. Ak tieto firmy porušia nejaké zákony, alebo zbankrotujú, obchodné právo dáva ich majiteľom také široké možnosti kľučiek pomedzi zákony, že je takmer nemožné ich nejako osobne postihnúť. Pokuty za porušenia napríklad ekologických zákonov bývajú často tak smiešne nízke, že sa firme viac oplatí ich zaplatiť, ako investovať do ekologických opatrení. V opačnom prípade radšej podplácajú, čo je pre nich tiež často výhodnejšie. Je to vo veľkom kontraste s bežným "občanom", ktorému stačí porušiť nejaký nepodstatný zákon a už je účinne sankcionovaný.
Tieto firmy majú na súčasný svet obrovský vplyv a disponujú veľkou mocou, ktorá presahuje silu aj množstva národných štátov. Človek si to v bežnom živote veľmi nevšimne, ale ten vplyv je skutočne veľmi veľký. Ak je takáto firma napríklad strategický zamestnávateľ v nejakom štáte, môže si dovoliť vládu daného štátu doslova vydierať : "buď znížite dane, obmedzíte sociálne práva zamestnancov a obmedzíte ekologické kritériá, alebo naše investície presunieme do štátov, ktoré sú pre nás ekonomicky výhodnejšie. (čiže budú znamenať nižšie náklady pre danú firmu) Sukromné firmy, nadnárodné korporácie hrajú na mape Zeme svoje "Monopoly". Svoje investície rozmiestňujú tak, aby im priniesli či najväčší zisk a okrem ich vlastnej morálky ich nemôže nič odradiť.

Ďalším z veľkých problémov súčasnosti je nemožnosť väčšiny ľudstva reálne rozhodovať o dianí okolo seba. Pokiaľ v štáte funguje "zastupiteľská demokracia", ako napríklad na Slovensku, ľudia môžu o svojom osude rozhodovať len veľmi okrajovo. Raz za 4 roky majú možnosť vybrať si spomedzi ľudí, ktorých väčšinou vôbec nepoznajú, ktorých už niekto "predvybral", o ktorých nevedia, aký charakter títo ľudia majú a nepoznajú ani ich životné hodnoty. To ich však nemá čo zaujímať a keď si raz vyberú, majú potom 4 roky byť ticho, pretože musia za svoje "rozhodnutie" a za svoju "voľbu" niesť zodpovednosť. Keďže volič nemá právo politika, ktorého si zvolil aj odvolať, môže sa už len prizerať, ako daný politik s tými štyrmi rokmi času naloží.
Tento stav niektorí obhajujú slovami "je to určite lepšie, než totalita, alebo vojenská diktatúra". Avšak bez skutočnej možnosti výberu spomedzi rôznych alternatív ide tiež o určitú formu totality, ktorá sa však tvári viac priateľsky. Argument "založ si vlastnú stranu" je v súčasnosti úplne smiešny, pretože o úspechu politickej strany rozhoduje jedine mediálna propaganda a silné finančné (rozumej firemné) zázemie. Bez týchto dvoch podmienok je prakticky nemožné osloviť také veľké množstvo voličov, aké napríklad na Slovensku je. V predvolebnom boji sa však využívajú oveľa rafinovanejšie spôsoby "oslovovania voličov". Keďže každý z politikov disponuje len obmedzeným mediálnym časom a priestorom a zároveň je nutné presvedčiť čo najviac ľudí, využívajú sa psychológmi premyslené presviedčacie metódy prostredníctvom káuz, "nenápadných" účastí politikov v rôzdnych reláciách a na rôznych akciách, prostredníctvom dobre zahraných "divadelných predstavení" pred kamerami, prostredníctvom billboardov, ktoré si podľa prieskumov verejnej mienky drvivá väčšina voličov absolútne nepraje, avšak poradcovia politikov veľmi dobre vedia, aký podvedomý vplyv táto forma propagácie má ... atď.
Vďaka tejto veľmi malej možnosti ovplyvňovať rozhodnutia politikov, "občan" nemôže nijakým spôsobom obmedzovať nadnárodné korporácie a len minimálne môže ovplyvniť činnosť štátu. Tak sa stáva v tejto "demokracii s neobmedzenými možnosťami" dokonale obmedzený a neslobodný.

Riešenie ?

Celospoločenská dohoda o princípoch trvalo udržateľného života a o základnom "morálnom" princípe : chceme žiť podľa pravidla "Právo silnejšieho", alebo podľa pravidla rovnoprávnosti a rovnakého práva na prírodné zdroje a surovíny ?
Vzdelávanie ľudí v oblasti životného prostredia a k priamej demokracii.
Samospráva a priama demokracia, ktorá ľuďom umožní rozhodovať o všetkom dianí okolo seba. Rozhodovanie konsenzom a ak dohoda nie je možná, hlasovaním. V prípade potreby rozhodovať za väčšie územie, kde nie je možná a efektívna účasť všetkých jej obyvateľov na rozhodovaní by boli vyslaní delegáti, ktorí by mali oprávnenie len odovzdať výsledok hlasovania na najnižšej úrovni. Tento delegát by nemal žiadnu výkonnú moc a bol by kedykoľvek zvoliteľný i odvolateľný.
Obyvatelia daného územia by mali záujem zapájať sa do rozhodovania, pretože by videli priame dôsledky svojich rozhodnutí. Ak by o niečom nerozhodli, tak by problém zostal nevyriešený, kým sa budú problému venovať. Tak by boli nútení aktívne sa zapájať.






ZPRÁVA OSN: JAK SE BUDE NA SVĚTĚ ŽÍT V ROCE 2032
(24. 5. 2002)

Polovina světa bude mít nedostatek vody, 70 procent zemského povrchu bude pokryto městským osídlením, Země bude muset uživit další 2 miliardy lidí. 70 procent přírody tedy bude během nadcházejících třiceti let zničeno, dojde k hromadnému vymírání biologických druhů a v mnoha zemích světa se rozloží lidská společnost. To předpovídá deprimující zpráva, kterou tento týden vypracovalo pro OSN 1100 vědců. (Podrobnosti v angličtině jsou např.zde http://www.guardian.co.uk/international/story/0,3604,720502,00.html.)
Zpráva Global Environment Outlook, Globální ekologické výhledy, kterou vědci vypracovali pro OSN, zdokumentovala poškození životního prostředí za posledních 30 let od první světové ekologické konference, která se konala ve Stockholmu v roce 1972 a předpovídá, jak bude svět vypadat do roku 2032.

Pokud svět neustoupí od nynějšího přístupu, podle něhož jsou nejpřednější trhy, vzrůst ve stavbě silnic, elektrického vedení, letišť a další infrastruktury naruší reprodukční cyklus mnoha druhů volně žijících zvířat a zlikviduje celou řadu biologických druhů, zejména v pobřežních oblastech, kde je nejsilnější lidské osídlení. Lesy jsou v současnosti likvidovány znepokojující rychlostí a 10 procent půdy, na níž se pěstuje obilí, ztrácí uživatelnost v důsledku půdní eroze.

Více než polovina obyvatel na světě bude postižena nedostatkem vody. 95 procent obyvatel na Blízkém východě bude mít vážné problémy s nedostatkem vody. Tytéž problémy bude mít i 65 procent obyvatel v ostatních částech Asie a v Pacifiku. Zejména pobřeží kolem Středozemního moře se ocitne pod obrovským tlakem, v důsledku růstu měst, nedostatečného zpracovávání odpadních vod , turistiky a intenzivního zemědělství.

Tato 450 stránková analýza vyšla tento týden v Londýně. Částečně je jejím cílem šokovat světové vedoucí představitele k tomu, aby začali brát vážni Světovou vrcholnou schůzku o udržitelném rozvoji, která se má konat v říjnu v Jihoafrické republice. Poslední přípravná schůzka pro tuto konferenci se má konat v Indonézii v Bali příští týden avšak mnozí pochybují, že by její agenda odrážela naléhavost ekologických problému Země Zpráva OSN nastiňuje čtyři možné alternativy rozvoje naší planety.
Jedním z nich je pokračování rozvoje světové ekonomiky dnešním směrem, včetně nynějšího způsobu rozvoje volného obchodu a úsilí o krátkodobé zisky na úkor životního prostředí.
Hlavním faktorem druhé alternativy je strach z terorismu a hromadná imigrace do bohatých oblastí Země. Tato druhá alternativa líčí svět rozdělený na chudé a bohaté, svoboda pohybu a demokracie je omezena a bohaté enklávy, jako je Evropa a Severní Amerika, jsou chráněny před ostatním světem bariérami, jejichž účelem je zabránit chudým a zoufalým lidem, aby se do nich dostali.
Třetí alternativa vývoje je založena na silné vládní politice: vlády se snaží ochraňovat životní prostředí v rámci mezinárodních smluv, které však nejsou stoprocentni úspěšné.
Čtvrtá alternativa je scénář, kdy jsou všechna rozhodnutí založena na udržitelném rozvoji a nikoliv na krátkodobých ziscích a na chtivosti po penězích. Této alternativě dává přednost zpráva OSN.

Klaus Toepfer, výkonný ředitel ekologického programu OSN, požaduje konkrétní akce a železnou politickou vůli, aby došlo v nynějším vývoji k podstatným změnám. "Bez životního prostředí nemůže existovat na této planetě rozvoj, v jehož rámci by se mohly budoucí generace spravedlivě rozvíjet. Bylo by katastrofou ignorovat toto varování." Dodal, že podle scénáoe, kde se dává poednost "volnému trhu", nedopadnou lidi ani životní prostředí dobře. "Otisk lidské boty roste a působí stále větší škody." "Máme nyní stovky deklarací, dohod, předpisů a právni závazných dohod, které se mají zabývat ekologickými problémy a ekologickými hrozbami. Je nutno najít politickou odvahu a inovativní financování, realizovat tyto dohody a vytvořit pro planetu Zemi zdravější a více prosperující budoucnost."

I když zpráva líčí velmi špatnou situaci, která vznikla za posledních 30 let, poukazuje však také na to, že mezinárodní smlouvy zaznamenaly určité úspěchy. Ozónová díra dosáhla v současnosti rekordní velikosti, avšak předpokládá se, že v důsledku toho, že se přestávají užívat látky vedoucí k jejímu vzniku, začne se kolem roku 2023 ozónová díra zase zmenšovat. Toepfer uvedl, že doufá, že se summitu v Johannesburgu bude účastnit i George Bush a podpoří ekologické akce, včetně plánů na vznik Světové ekologické organizace i konkrétní projekty pro využívání obnovitelné energie, v jejichž rámci by měly dvě miliardy lidí získat přístup k elektrickému proudu. Obnovitelnými zdroji energie by bylo možno elektrifikovat celou Afriku. Avšak, varuje zpráva, čas se krátí. Ničení půdy, v důsledku lidské činnosti, už nyní v některých oblastech vyvolává krizi. Například v Iráku bylo nutno v důsledku špatného zavodňování přestat užívat 30 procent orné půdy, která je kontaminována solí. Po celém arabském světe vzniká krize v důsledku nedostatku vody, neboť podzemní voda je spotřebována rychleji, než ji déšť dokáže nahradit. Do podzemních sladkovodních rezervoárů stále častěji proniká slaná mořská voda. Například v Madrasu v Indii kontaminovala slaná voda podzemní sladkovodní zásoby více než na vzdálenost 10 kilometru od pobřeží. V Latinské Americe a v karibské oblasti, kde se nachází 35 procent všech lesů na světě a je tu 178 regionu mimořádné biodiverzity, je už v 31 z nich situace kritická.


Bilance

Špatné zprávy

* V následujících třiceti letech bude trpět 70 procent zemského povrchu vážným záporným vlivem lidské činosti. Člověk do té doby zničí velkou část přírody stavbou silnic, budováním dolů a měst.
* 1183 druhum ptactva, tedy asi 12 procentum z celkového počtu, a 1130 druhům savců, tj. asi čtvrtině, hrozí vymření.
* Třetina ryb v mořích byla zlikvidována anebo je ničena nadměrným rybolovem.
* Je pravděpodobné, že by se do roku 2050 mohla zdvojnásobit koncentrace kysličníku uhličitého v atmosféře. V posledních deseti letech vzrostl počet lidí, postižených katastrofami zpusobovanými počasím, z 147 milionu ročně na 211 milionu ročně.
* Na světě nyní žije o 2,2 miliard lidí více než v roce 1972 a v roce 2030 bude žít o další 2 miliardy lidí více.
* 40 procent světa trpí nedostatkem vody, během třiceti let jím bude trpět 50 procent světa. V západní Indii trpí nedostatkem vody 90 procent obyvatel.
* Nejméně 15 procent povrchu Zemi už člověk svou činností vážně poškodil. .
* Příliš intenzivní spásání pastvin způsobuje v současnosti ničení 35 procent půdy, likvidaci 30 procent lesů a ohrožuje 27 procent zemědělství.
* Více než jedna miliarda obyvatel mist, zejména v Africe, v Asii a v Latinské Americe, žije v brlozích. Další miliarda lidí bude v roce 2010 žít ve mistech.
* Polovina světových řek je vážně znečištěna. Asi 60 procent z 227 nejvitších řek je narušeno přehradami a dalšími inženýrskými projekty.
* Na světě existují v současnosti 4 miliardy případů průjmu, na průjem ročně umírá 2,2 milionů lidí,.
* 2 miliardy lidí jsou ohroženy malárií a 2 miliony lidí ročně umírají na malárii.
* Pětina obyvatel světa konzumuje 90 procent jeho přírodních zdrojů. Dvě třetiny obyvatel světa, asi 4 miliardy lidí má denně k dispozici k životu méně než dva dolary.

Co je na světě dobrého

* Dojde k zmenšení ozónové díry, protože se 114 zemí dohodlo na 85 procentním omezení škodlivých chemikálií.
* Chráněno je asi 10 procent zemského povrchu, 12,18 milionu hektarů, jako národní parky. Je to pětkrát větší území než před třiceti lety.
* V důsledku zákazu komerčního lovu velryb z roku 1986 dochází k obnově populace velryb.
* Množství vody využívané pro veřejné účely pokleslo za posledních 10 let v západní Evropě o 10 procent, v důsledku efektivnějšího využívání vody.
* Emise většiny látek, znečišťujících ovzduší, od začátku osmdesátých let poklesly.





Ako dopadla Vrcholná svetová schôdzka o udržateľnom rozvoji v 9/2002 v Johannesburgu v Juhoafrickej republike sa dočítate napríklad na www.changenet.sk
Len pre zaujímavosť dodávame, že tesne pred týmto summitom viacerí odborníci poukazovali na to, že USA a ostatné štáty bohatého Severu sú zodpovedné za súčasný stav sveta a sú schopné ho aj riešiť. Zároveň však upozorňovali, že práve tieto štáty (hlavne USA) majú na ich riešení najmenší záujem. Museli by sa totiž začať "uskromňovať" a prestať zneužívať iné štáty sveta.



Skúste si pozrieť aj ďalšie stránky zaoberajúce sa touto problematikou:
http://www.cepa.sk/ekon/index.stm
http://nesehnuti.ecn.cz/cz/kampane.html


"Dnešné obchodné spoločnosti sú umelým výtvorom chrániacim
pred zodpovednosťou nielen majiteľov a manažérov, ale aj privilégiá a
existenciu týchto spoločností. V každom prípade obchodné spoločnosti
majú viac zákonných práv než ľudia - práv, ktoré štát chráni aj svojimi
ozborenými silami."


"Je nemožné, aby svetová ekonomika rastom vyriešila problémy
chudoby a degradácie životného prostredia. ... Tým, že ekonomický
subsystém rastie, zaberá čoraz väčší podiel z celkového ekosystému
a pri 100 percentách musí dosiahnuť limit, ak nie skôr."