Pokračovanie existencie NATO býva zdôvodňované „spoločnými euroatlantickými hodnotami“ a celým radom údajných bezpečnostných rizík, proti ktorým je nutné tieto „hodnoty“ chrániť. To ale neznie vôbec presvedčivo. Nebezpečím sú diktátorské režimy či náboženský (islamský) fundamentalizmus - oboje ale podporujú USA aj iné štáty NATO príliš často na to, aby sa dalo veriť rétorike, ktorá z nich robí strašiakov (napr. USA veľmi ochotne a intenzívne podporovali jedno z najfanatickejších islamských hnutí - afganský Taliban a ešte pred tým priamo sponzorovali Bin Ladína, a dodnes kvôli rope čulo spolupracujú s fundamentalistickým režimom v Saudskej Arábii). Veľkým rizikom majú byť zbrane hromadného ničenia - práve štáty NATO ale patria k ich najväčším výrobcom a exportérom, a to aj do veľmi autoritárskych režimov. Hrozba je vyrábaná taktiež z Ruska aj napriek tomu, že sa nachádza v stave ekonomickej a čiastočne aj politickej dezintegrácie, kedy si ťažko môže dovoliť nejakú expanziu. Okrem toho sa samo uchádza o členstvo v NATO a nedávno bola táto spolupráca aj inštitucionalizovaná vytvorením Rady NATO, ktorej je Rusko členom.
Jednou z „euroatlantických hodnôt“ povyšujúcich západnú civilizáciu nad iné má byť aj údajná
ochrana ľudských práv. Ako to vyzerá v praxi členských štátov NATO ilustruje zopár príkladov
- represívna imigračná politika, na ktorú už na vonkajších hraniciach „Schengenlandu“
životom doplatili stovky ľudí, snažiace sa uplatniť legitímne právo uniknúť z často
neznesiteľných životných podmienok a vybrať si slobodne miesto pre život; Turecko porušujúce
denne základné ľudské práva a vedúce vyhladzovaciu vojnu proti kurdskej menšine; nová protiteroristická legislatíva, ktorá umožňuje postihovať a v USA dokonca väzniť bez súdu kohokoľvek často len podozrivého z „ilegálnych aktivít“ alebo „členstva v ilegálnej skupine“, zameraná predovšetkým na mimopar-lamentnú opozíciu voči systému a podobne.
[na začiatok]Porušovanie ľudských práv sa samozrejme neobmedzuje na územie štátov NATO. O tom, čo pred 30 rokmi robila US Army vo Vietname (milióny mŕtvych) alebo iné vojská NATO na svojich „mierových“ či „humanitárnych“ misiách sa snáď ani netreba zmieňovať. Vojna v Juhoslávii hovorí jasnou rečou - tisíce civilných obetí „chirurgicky presných“ bômb obohatených rádioaktívnym uránom, rozbombardovaná základná infraštruktúra krajiny, spolupráca a podpora albánskej UCK a jej teroristických metód... atď.
Kapitolu samu o sebe predstavuje nová zahraničná vojensko-politická doktína USA z dielne neohroziteľného cowboya G. W. Busha. Podľa nej americká armáda môže z „preventívnych dôvodov“ ako prvá zasiahnuť hocikde, kde by mala byť ohrozená „národná bezpečnosť“ a „životné záujmy“ USA. Jedná sa pravdepodobne o prípravné opatrenie na vojnu v Iraku a v budúcnosti aj na ďalšie vojenské akcie.
Z horeuvedeného vyplýva, že existencia NATO ani vstup Slovenska do tohto vojenského paktu nie je v záujme nikoho z nás. Tisíce mŕtvych v Iraku, Juhoslávii, Afganistane alebo New Yorku dokazujú, že NATO nechráni životy ľudí, ale „stabilitu a bezpečnosť“ kapitalizmu, teda systému založeného na vykorisťovaní, sociálnej nespravodlivosti a ekologickej deštrukcii. NATO plní funkciu ozbrojenej päste hospodárskych a ekonomických elít bohatého Severu. Slovensko v NATO znamená miliardy na nové zbrane. NATO na čele s USA znamená štátny terorizmus, imperializmus a vojnu. NATO? Nie, ďakujem. [na začiatok]